Róbert Puškár - panova flauta

Moja najstaršia sestra hrala na akordeóne a raz v nedeľu k nám prišiel jej učiteľ, aby jej dal náhradnú hodinu, pretože dlhší čas nemohla chodiť na vyučovanie do ĽŠU. Rodičia učiteľa po hodine pozvali na spoločný obed a pri jedle sa ich pán učiteľ opýtal, či aj naša druhá sestra a ja máme talent, či vieme spievať. Keďže som spieval odmalička, starký ma zvykol postaviť na svadbe či oslave na stôl, aby som čosi zaspieval, bez problémov som zaspieval aj pánovi učiteľovi. Ten hneď skonštatoval, že mám veľmi dobrý sluch, že by ma rodičia mali dať na husle. Otec s mamou sa na seba pozreli a spýtali sa ma, či sa chcem učiť hrať na husliach. Ja som s veľkou radosťou súhlasil. Napriek tomu, že už bolo tesne pred polrokom školského roka, prijali ma do hudobnej školy bez prípravky. Už na jeseň toho istého roku som hral na Koncerte talentov Československa v Prahe. Okrem huslí a spevu, ktorým sa venujem celý život (ZUŠ vo Zvolene, Konzervatórium a VŠMU v Bratislave), som sa postupne naučil hrať aj na iných, najmä ľudových hudobných nástrojoch, z ktorých mi najväčšmi učarovala starogrécka Panova píšťala, syrinx. Vlani som po prvýkrát v histórii predstavil slovenskú fujaru vo Viedni. Hral som na nej v známom Musikvereine v 1. symfónii Františka Janošku v sprievode Janoška ensemble a Viedenských symfonikov.